Trestné právo v Česku

České trestné právo rozlišuje trestné činy od menej závažných správnych deliktov. Trestný čin sa v češtine nazýva „trestný čin“, zatiaľ čo iné protiprávne konanie môže byť posudzované ako přestupek. Trestný zákonník vymedzuje trestné činy a sankcie. Trestný poriadok upravuje vyšetrovanie, trestné stíhanie, súdne konanie, dokazovanie a dostupné opravné prostriedky. Polícia vyšetruje podozrenia z trestných činov a zabezpečuje dôkazy. Verejný žalobca, v češtine státní zástupce, dohliada na dôležité časti prípadu a zastupuje verejnú obžalobu. O vine v trestnej veci môže s konečnou platnosťou rozhodnúť len súd, ktorý môže uložiť trest. Obvinený sa považuje za nevinného, kým sa jeho vina nezistí zákonným spôsobom. Človek vypočúvaný v súvislosti s trestným činom by mal vedieť, v akom procesnom postavení vystupuje. Svedok, podozrivý, obvinený a obeť majú odlišné práva a povinnosti. Právo na obhajobu zahŕňa prístup k právnej pomoci a ochranu pred núteným sebaobviňovaním. V niektorých závažných situáciách alebo pri zraniteľných osobách môže byť právne zastúpenie povinné. Obete môžu oznámiť trestný čin, predložiť dôkazy, žiadať informácie a ochranné opatrenia a v rámci dostupného postupu si uplatniť nárok na náhradu škody. Osobitná podpora môže byť dostupná obzvlášť zraniteľným obetiam. Dôkazy môžu zahŕňať svedectvá, dokumenty, znalecké posudky, predmety, digitálne záznamy a zákonne vyhotovené nahrávky. Zachovanie pôvodného materiálu a jeho kontextu býva užitočnejšie než vlastná interpretácia. Medzi možné výsledky patria odloženie prípadu, podmienečné zastavenie alebo iné odklonenie konania vo vhodných prípadoch, oslobodenie spod obžaloby, odsúdenie, trest a opatrenia zamerané na nápravu alebo dohľad. Postup závisí od trestného činu, spôsobenej ujmy, zodpovednosti a okolností.