Tradície v Česku

České tradície nie sú v celej krajine rovnaké. V Čechách, na Morave, v českom Sliezsku, mestách, dedinách aj jednotlivých rodinách sa môžu líšiť jedlá, piesne, oblečenie a obrady. Vianoce, po česky Vánoce, sú významným rodinným obdobím, ktoré sprevádzajú ozdobené stromčeky, pečenie, darčeky, hudba a slávnostné jedlá. Pre niektorých ľudí je dôležitá náboženská bohoslužba, iní ich slávia najmä ako rodinnú a kultúrnu udalosť. Veľká noc, po česky Velikonoce, spája kresťanský význam s jarnými zvykmi. Môžu k nim patriť zdobené vajíčka, vŕbové prúty, piesne, jedlá a návštevy, niektoré zvyky sú však predmetom diskusií alebo sa vynechávajú, ak sú ľuďom nepríjemné. Fašiangy, po česky Masopust, sú karnevalovou tradíciou pred pôstom. Často ich sprevádzajú masky, sprievody, hudba, jedlo a účasť obyvateľov obce. Konkrétna podoba závisí najmä od miestnych zvyklostí. Meniny sa po česky nazývajú svátek. Každému kalendárnemu dňu je priradené jedno alebo viacero mien. Niektorí ľudia pri tejto príležitosti blahoželajú, dávajú kvety alebo malý darček, iní zvyku venujú len malú pozornosť. V niektorých regiónoch sú stále výrazné miestne púte, jarmoky, dožinkové podujatia, vinárske tradície, kroje, tance a dedinské slávnosti. Kultúrne spolky často tieto zvyky uchovávajú a odovzdávajú ďalej. Verejné spomienkové podujatia a rodinné návštevy cintorínov spájajú tradície s národnou aj osobnou pamäťou. Dôležitá je tichá úcta, pretože tieto príležitosti môžu pripomínať vojnu, represie alebo zosnulých príbuzných. Tradičné jedlá a remeslá ponúkajú príležitosti na učenie a podnikanie v komunite. Ich tienistými stránkami môžu byť komercializácia, stereotypy a mylná predstava, že jeden pestrý zvyk vystihuje všetkých. Tradície pretrvávajú tým, že sa zachovávajú aj menia. Rodiny a komunity môžu zvyky zjednodušovať, nanovo vysvetľovať, spájať alebo odmietať podľa svojich hodnôt.