Dejiny Maďarska

Starí Maďari sa usadili v Karpatskej kotline koncom prvého tisícročia. Kráľ Štefan I., známy ako Szent István, založil kresťanské kráľovstvo a stal sa trvalým symbolom maďarskej štátnosti. Stredoveké Uhorského kráľovstvo spájalo mnohé národy, regióny, obchodné cesty a náboženské spoločenstvá. Jeho územie a obyvateľstvo sa nezhodovali s územím a obyvateľstvom dnešného Maďarska. Po vojenskej porážke v 16. storočí sa kráľovstvo rozdelilo medzi osmanské, habsburské a transylvánske mocenské centrá. Vojny, migrácia, obnova a kultúrna výmena formovali krajinu celé generácie. Habsburská nadvláda pokračovala aj po ústupe Osmanov. Revolúcia a boj za nezávislosť v rokoch 1848 – 1849 sa stali významnými symbolmi národnej slobody, občianskych reforiem a politického zápasu. Vyrovnanie z roku 1867 vytvorilo Rakúsko-Uhorsko a udelilo Maďarsku rozsiahlu vnútornú samosprávu v rámci dualistickej monarchie. Obdobie prinieslo modernizáciu a rýchly rast, no výhody a politické práva sa rozdeľovali nerovnomerne. Prvá svetová vojna ukončila existenciu starého kráľovstva a Trianonská zmluva vyčlenila veľké bývalé územia z Maďarska. Trianon zostáva citlivou témou, pretože sa zmenili hranice, rozdelili sa komunity a maďarské menšiny zostali v susedných štátoch. Počas druhej svetovej vojny sa Maďarsko spojilo s mocnosťami Osi a maďarskí Židia a Rómovia čelili prenasledovaniu a masovému vraždeniu počas holokaustu. Ďalšie násilie a straty priniesla nemecká okupácia, vojna, režim Šípových krížov a neskôr sovietska kontrola. Po vojne vznikol komunistický štát pod vplyvom Sovietskeho zväzu. Revolúcia v roku 1956 vystúpila proti tomuto systému, sovietske vojská ju potlačili a stala sa trvalým symbolom odporu. Komunistická vláda sa skončila v roku 1989. Nasledoval parlamentný demokratický systém a trhové hospodárstvo. Výklad dejín dodnes ovplyvňuje pamätníky, sviatky, rodinné príbehy, vzdelávanie a politickú diskusiu.