Imigračné právo v Poľsku

V Poľsku sa cudzí štátny príslušník bežne označuje poľským výrazom cudzoziemiec. Imigračné pravidlá upravujú vstup, pobyt, prácu, štúdium, rodinný život, ochranu a odchod z krajiny. Občania EÚ a EHP sa spravidla riadia iným systémom ako osoby, ktoré nie sú občanmi EÚ ani EHP. Štátni príslušníci krajín mimo EÚ môžu potrebovať vízum, povolenie na pobyt alebo iný právny základ pobytu. Krátkodobý a dlhodobý pobyt sa posudzujú odlišne. Osoba, ktorá chce žiť v Poľsku dlhšie, môže požiadať o povolenie na prechodný pobyt (zezwolenie na pobyt czasowy) alebo môže spĺňať podmienky na trvalý pobyt či iný status. Karta pobytu (karta pobytu) je doklad o pobyte, ktorý potvrdzuje určité pobytové práva. Je dôležité rozlišovať medzi samotnou kartou a rozhodnutím alebo právnym statusom, na ktorom sa pobyt zakladá. Práca, štúdium, podnikanie, zlúčenie rodiny a humanitárne dôvody môžu mať odlišné požiadavky. Pracovné oprávnenie a právo na pobyt môžu byť samostatné záležitosti, preto jeden doklad nemusí automaticky nahrádzať druhý. Žiadosti zvyčajne vybavuje vojvoda (wojewoda) prostredníctvom príslušného vojvodského úradu. Záležitosti na hraniciach môžu riešiť pohraničná stráž (Straż Graniczna) a niektoré celoštátne imigračné záležitosti ústredné orgány. Bežné postupy vyžadujú žiadosť, doklady totožnosti, potvrdenie účelu pobytu a podľa okolností doklad o ubytovaní alebo finančných prostriedkoch; niekedy aj odtlačky prstov alebo ďalšie dôkazy. Úrad môže požiadať o ďalšie dokumenty alebo vysvetlenie. Imigračné právo má dôležité obmedzenia, pretože aj malé chyby, chýbajúce dokumenty alebo skončenie platnosti statusu môžu ovplyvniť možnosť osoby zostať alebo pracovať. Pred zmenou zamestnávateľa, účelu pobytu alebo adresy si vždy overte právny základ svojho súčasného pobytu.