Dejiny Slovenska

Slovensko leží v strednej Európe a jeho dejiny ovplyvňovali susedné regióny a národy. Karpatská krajina, riečne údolia, obchodné cesty a meniace sa politické hranice formovali osídlenie a kultúru. Ranostredoveké slovanské spoločenstvá nadobudli osobitný význam v období Veľkej Moravy. Misia Cyrila a Metoda priniesla kresťanskú intelektuálnu tradíciu a pomohla posilniť používanie slovanského jazyka v náboženskom a kultúrnom živote. Územie dnešného Slovenska patrilo po mnoho storočí k Uhorskému kráľovstvu. V rámci tohto politického usporiadania sa rozvíjali mestá, hrady, banské centrá, kostoly a poľnohospodárske spoločenstvá a vedľa seba žili rôzne etnické a jazykové skupiny. V 19. storočí silneli slovenské kultúrne a národné hnutia. Spisovatelia, učitelia, cirkevní predstavitelia a občianski lídri rozvíjali slovenský verejný život, vzdelávanie, literatúru a moderné národné povedomie. Po prvej svetovej vojne sa Slovensko stalo súčasťou Československa. V 20. storočí potom prišla druhá svetová vojna, autoritárska vláda, obdobie komunizmu, Pražská jar, invázia v roku 1968 a pokojné zmeny spojené s rokom 1989. Československo sa na začiatku 90. rokov pokojne a ústavne rozdelilo. Slovenská republika sa stala samostatným štátom a naďalej udržiava úzke historické a kultúrne väzby s českými krajinami. Historická pamäť sa dnes môže líšiť medzi rodinami, regiónmi, etnickými spoločenstvami a politickými tradíciami. Poznávať dejiny znamená porovnávať viaceré pohľady, všímať si úspechy aj škody a spájať veľké udalosti so životom bežných ľudí. Minulosť možno spoznávať v múzeách, pamätníkoch, na hradoch, v kostoloch, archívoch, literatúre a rodinných príbehoch. Dobrým úvodom je jednoduchá časová os, po ktorej možno podrobnejšie skúmať jedno miesto, spoločenstvo alebo obdobie.