Dejiny Ukrajiny

Na území dnešnej Ukrajiny žilo mnoho národov a jazykových, náboženských a politických spoločenstiev. Ich dejiny zahŕňajú miestnu kontinuitu aj migráciu, dobývanie, obchod a meniace sa hranice. Kyjevská Rus bola stredovekým politickým a kultúrnym priestorom, ktorého centrom bol Kyjev a ktorý bol prepojený s ďalšími časťami východnej Európy. Jej christianizácia za kniežaťa Volodymyra sa stala významným náboženským a kultúrnym zlomom. Neskôr sa ukrajinské územia rozdelili medzi meniace sa štáty vrátane Litovského veľkokniežatstva, Poľsko-litovskej únie, Krymského chanátu a osmanskej sféry. Tieto väzby pomáhali formovať právo, mestá, náboženstvo, obchod aj regionálne identity. Kozáci boli pohraniční bojovníci, roľníci a politické spoločenstvá. Kozácky hetmanát rozvinul inštitúcie samosprávy a stal sa významným symbolom ukrajinskej politickej tradície, hoci jeho dejiny boli zložité a poznačené meniacimi sa spojenectvami. Od 18. storočia sa veľká časť Ukrajiny dostala pod vládu Ruskej ríše, zatiaľ čo západné regióny boli spojené s habsburským a neskôr ďalšími stredoeurópskymi politickými priestormi. Cisárska politika ovplyvňovala jazyk, vzdelávanie, náboženstvo, pôdu aj miestnu správu. Dvadsiate storočie prinieslo revolúciu, pokusy o ukrajinskú štátnosť, násilie, kolektivizáciu, hladomor známy ako Holodomor a rozšírenie sovietskej vlády. Druhá svetová vojna spôsobila obrovské straty a vysídľovanie. Jej spomienka zostáva zložitá, pretože rôzne spoločenstvá zažili okupáciu, kolaboráciu, odboj a represie. Počas Sovietskeho zväzu sa Ukrajina industrializovala a urbanizovala, no čelila aj politickej kontrole, cenzúre, násilne presadzovaným politikám a ekologickým katastrofám. Ukrajinský kultúrny život pokračoval prostredníctvom literatúry, hudby, rodinnej pamäti, náboženských praktík a občianskej činnosti. Ukrajina získala nezávislosť v roku 1991 po rozpade Sovietskeho zväzu. Odvtedy sa verejné diskusie sústreďujú na demokraciu, jazyk, identitu, historickú pamäť, regionálnu rozmanitosť a význam suverenity. Dejiny nie sú iba zoznamom panovníkov a dátumov. Múzeá, pamätné dni, rodinné príbehy, pamätníky, archívy, literatúra a miestne názvy ovplyvňujú, ako ľudia na Ukrajine chápu minulosť.