Maďarčina a ďalšie jazyky v Maďarsku

Maďarčina patrí do uralskej jazykovej rodiny. Vo vzdialenom príbuzenskom vzťahu je k fínčine a estónčine, no hovoriaci týmito jazykmi si zvyčajne navzájom nerozumejú. Maďarčina používa latinku s ďalšími písmenami a diakritikou. Dĺžne a iné diakritické znamienka majú význam a skupiny písmen ako cs, gy, ny, sz, ty a zs označujú samostatné hlásky. Prízvuk zvyčajne pripadá na prvú slabiku slova. Pravopis a výslovnosť sú pomerne pravidelné, hoci nezvyčajné samohlásky a spoluhlásky si vyžadujú precvičovanie. V maďarčine sa mnohé slová tvoria pripájaním koncoviek k slovnému základu. Tieto koncovky môžu vyjadriť vzťahy, na ktoré angličtina často používa predložky; podobu mnohých koncoviek pomáha určiť samohlásková harmónia. Bežné zámeno v tretej osobe nemá v maďarčine gramatický rod. Slovosled je pružný, no presun slov vo vete môže zmeniť dôraz a to, na čo sa kladie pozornosť. Zdvorilosť ovplyvňuje pozdravy, zámená, mená a slovesné tvary. Tegezés je neformálne oslovovanie, zatiaľ čo magázás je bežná forma formálneho oslovenia. Vhodná voľba závisí od vzťahu a prostredia. Maďarské osobné mená sa tradične zapisujú najprv priezviskom a potom krstným menom. V medzinárodnom prostredí môžu Maďari poradie obrátiť, preto by mali byť jednotlivé polia vo formulároch jasne označené. Jazyky menšín a komunít vrátane rómčiny, nemčiny, slovenčiny, chorvátčiny, rumunčiny, srbčiny a ďalších sú súčasťou jazykového života Maďarska. Používa sa aj posunkový jazyk a jazyky novších obyvateľov. Angličtina a ďalšie cudzie jazyky môžu byť niekde nápomocné, nemožno sa však spoliehať na to, že sa nimi dohovoríte všade. Nedostatku porozumenia môžu predísť zrozumiteľné vyjadrovanie, trpezlivosť, písomné informácie a tlmočnícka podpora.