Náboženstvo v Maďarsku

Kresťanstvo ovplyvnilo dejiny maďarského štátu, vzdelávanie, architektúru, hudbu, kalendár a rodinné zvyky. Svätý Štefan, po maďarsky Szent István, spája kresťanskú pamäť so založením uhorského kráľovstva. Rímskokatolícka cirkev má významné historické postavenie. Katolícka prax môže zahŕňať omšu, krst, birmovanie, sobáše, pohreby, sviatky svätých, púte a hlavné sviatky, no miera osobnej účasti sa líši. Maďarská reformovaná cirkev sa bežne označuje ako „református“ a má hlboké korene, najmä v častiach východného Maďarska. Jej bohoslužby a architektúra kostolov spravidla zdôrazňujú Písmo, kázanie a jednoduchosť. Luteránska tradícia sa v maďarčine bežne označuje slovom „evangélikus“. K náboženskej rozmanitosti krajiny prispievajú aj pravoslávne a ďalšie kresťanské komunity. Židovské komunity zohrali dôležitú úlohu v mestskom, obchodnom, intelektuálnom, umeleckom a náboženskom živote Maďarska. Holokaust zničil mnoho životov a komunít, no židovská bohoslužba, kultúra, vzdelávanie a pripomínanie si obetí pokračujú. Prítomné sú aj moslimské, budhistické, hinduistické a ďalšie náboženské komunity. Niektorí ľudia spájajú svoj pôvod s obmedzenou náboženskou praxou, vyznávajú osobnú spiritualitu alebo sa nehlásia k žiadnemu náboženstvu. Náboženské stavby zahŕňajú dedinské kostoly a kláštory, synagógy, modlitebne a moderné komunitné centrá. Budova môže slúžiť ako miesto bohoslužieb, pamiatka, pamätník alebo plniť viacero týchto funkcií naraz. Náboženstvo sa môže prejavovať pri svadbách, pohreboch, výbere jedál, obliekaní, školskom živote a štátnych sviatkoch. Vhodná prax závisí od konkrétneho človeka, komunity a príležitosti, nie iba od označenia náboženstva.